reklama

Včera, dnes, zajtra cestujeme

Strojvodca zamával na chlapíka v modrom na peróne. Jeho pokynom sa dali obe nemotorné súpravy do pohybu. Čakajteee..., je 11:20 a hrdzavé vozne sa pohli. Rozbiehajú sa po koľajke a pomaly sa strácajú z dohľadu. My tri ešte vždy lapáme po dychu. Kúpený o 11:18, podala mi sestra vlakový lístok. Ja mám vždy čas. A sme vôbec v správnom vlaku? Sledujeme osu, ktorá nám preletela popri nosoch (a Prémii popri ňufáku) a narazila do okenného skla. Puk, tupý úder a môj sústrastný pohľad. Bzučanie prerušila sprievodkyňa. Podávam jej lístok a ona prikyvkáva. Tak a je to tu... začne sestra o úpadku niečoho, čo nie je v poriadku s cestovným poriadkom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Obrázok blogu

"Šťastnú cestu," stále krúti hlavou viac mamičkovsky, "ach, toľká diaľka," usmeje sa a tvári sa sladkobôľne. "To teda, skrz republiku..." sestra strúha polohy. "Ďakujem," beriem si lístok a prisadnem si bližšie k oknu. Popri nás sa stihli rozbehnúť šípové kry a spálené hlavy slnečníc. Konštatujeme, že sme poľnatá krajina. Vlak stojí v kukuričnom poli a nikto nenastupuje, ani nevystupuje. Iba na dve sekundy vpálil do nášho koľajového vozidla záhadný muž s igelitkou a podal ju ešte záhadnejšiemu pánovi tretiemu zľava pri uličke. "Nevíím, kedy dójdem, šak ti zavolááám," dve sekundy. Z igelitky trčí kukurica. Je preč a my riešime problémy jazyka na našom poľnatom území. Nám sa niektoré nárečia slovenskuo zdajú veselé a vtipné, aj reči, aj jazyky a aj myšlienky, ktoré chceme vyjadriť rukami-nohami, keď tieto záležitosti gramatiky, fonetiky, lexikológie, syntaxe, štylistiky neovládame. To lebo som zotrvala na fakulte zopár užitočných minút a je mi jasné, že som späť. Zatiaľ nepanikárime. "...walking to the sun in my favourite tone..."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Známy vrch sa vzďaľuje, aj z hradu je len vežička.

"A to ti nevadí, že ťa chcel vyhodiť z okna?"

"V perinke ti veľa vecí nevadí..."

Prémia polihuje na dlážke a načúva rytmickým zvukom koľajníc. Ako tlkot srdca, preto miluje vlaky. V Rain City nie je veľa príležitostí načúvať vlakom zvnútra, iba občas sa nejaký preženie okolo. Vtedy sa detská postavia na bráničky a mávajú, a majú veľké oči, a snívajú o ďalekých miestach, o svete, o zrkadle a záhade ;) Prémia vrtí chvostom do taktu. Kde-tu ma ním švihne po lýtkach, vše sestru a potom musí nájsť opäť rytmus.

Vlak vošiel do stanice. Stojíme tu asi desiati a analyzujeme stavenisko pred našimi zrakmi. Všade sa to hemží oranžovými zemobúračmi, hrabadlami, zdvihadlami, rýpadlami, pieskom, zeminou a neporiadkom, drobným hmyzom, chuchvalcami... Mníška. Pristaví sa pri mne sestrička. Sledujeme ju ako zjavenie, lebo je živým paradoxom, ktorý sme si v tej chvíli vymysleli. Na nížinách dokáže vietor všeličo. Dokonca urobiť z rehoľnej sestričky Marilyn Monroe. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Ku koľaji číslo 3, nástupište 2 príde..."

"Hej, Liptov 607, my vieme," sestra sa obšmieta okolo sestričky. Pre anjela je mníška veľkým zážitkom. Anjeli už počuli o ľuďoch, ktorý sa stanú ich paralelami z mäsa a kostí. Neveriacky krúti hlavou ako mamičkovská sprievodkyňa. Hľadí jej rovno do očí a sestrička sa začne usmievať.

"No toto."

Do stanice vleteli obrovitánske vozne a poriadne rozvírili horúci vzduch. Zatváram oči, sestra si zakrýva uši. Prémia vyvaľuje veľké fialové oči ako detská na plôtikoch, a keď vlak ustane, vyberá nám vhodný vozeň.

Vlak je preplnený. Tisneme sa v uličke. Tisne sa najmä naša hajde-doga. Ale Prémia je zvyknutá, že rozmery ľudské nevykrývajú rozmery anjelskych psov a iných anjelských stvorení. Postávame pri otvorenom okne a dvoch starších dámach. Veselo diskutujú o tom, ako utiekli rodine. Keď im zvonia telefóny, chichotajú sa, že... "Haaa, kontrolaaa... haloooo?..." A tak sa chichoceme s nimi, že si robia haluze z vlastných potomkov. Dámy majú zjavne dobrú náladu, že sa im nakoniec podarilo na konci sezóny zistiť, že ani veľmi nedospeli. A potom tá politika! Veru, nie je cestovanie bez ľudí, ktorí sa o nej musia dokonca hádať! Traja muži a nemluvňa. Traja muži a ja, ktorá mám uši na stopkách, len čo niekto vysloví slová: názor, pravda, noviny, ale nie tá pravda s veľkým P, hoci aj tú spomínali, ministerstvo korupcie, neprávosť, a je toho ešte viac... Sedím a súhlasím. Potom sa postavím a vyjdem k sestre na chodbu, pretože nesúhlasím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Ešte päť hodín a dvadsaťdva minút a potom už len dve a pol hodiny, a potooom už len nejakých štyridsať minút a sme doma," Prémia vzdychne. Treba jej... Vysvetliť, že TRPEZlivosť ruže prináša, či čo...

"Sestra ťa učí sarkazmuuu..."

"Ja mám rada, keď si môžem robiť blázna sama zo seba."

Dámy sú vzdialené od vidiny stratených existencií, páni sú vzdialení od pokojného rozhovoru, Prémia a sestra sú vzdialené od Rain City a ja som vzdialená na Mesiaci. Je spln. Tmu rušia tiež svetielka verejných lampášov. Teda zdroje verejného osvetlenia.

"Vieš, že býva v tomto meste?"

"Kto, otec?"

"Aj."

Stanislava Harkotová

Stanislava Harkotová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Nemôžem posedávať v pohodičke. Z takého posedenia sa rozložím a zhnijem. Zoznam autorových rubrík:  Ja, moja sestra a PrémiaAnjelifoolosophyRain City GazetteSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu