...Obrazotvornosť ľudstva sa valí ako rieka po nížine, rúti sa ako horská bystrina. Dokonca aj prezidenti, ministri a generáli si niekedy vo svojom živote kreslili pastelkami. ...možno by sme mali vyvinúť pastelkovú bombu ako našu budúcu tajnú zbraň. Zbraň šťatia. Bombu krásy. Vždy, keby došlo k nejakej kríze, by sme ju vystrelili - ešte predtým, než by sme podnikli iné kroky. Vybuchla by vo vzduchu - vybuchla by potichu - a vyleteli by z nej tisíce, milióny maličkých padáčikov. K zemi by znášali škatuľky pasteliek…"
Práve som si v Slovenskom rozhlase vypočula reportáž Martina Gregora Papucseka. V relácii Štúdio svet švejkovským spôsobom poslušne hlásil, ako "originálne" oslavovali svoj sviatok deťúrence v uliciach hlavného mesta Maďarska. Militantne. Hrou na vojakov, v maskáčoch a s cvičnými "akože" granátmi. Všade samý verbujúci, moderátorky v uniformách. Rozum mi zastal, pre istotu som sa pichla ceruzkou do prsta, či sa mi nesníva, či ešte dokážem vnímať, vnímať aspoň bolesť, či som už úplne neotupela. Či sa ma ako človeka dokáže dotkúť tento nonsens, hlúpy, chorý nápad, keďže ako rozumne uvažujúci človek viem, že vojna je svinstvo.
Denno-denne zisťujem, že ľuďom treba pripomínať, že za svinstvo bojov si môžeme aj sami bez toho, aby sme do nich priamo zasiahli. Pokiaľ si pestujeme generácie, pre ktoré je zbraň v ruke detskou hračkou... Pokiaľ nepovšimnuto prejdeme okolo správy o ľudskom utrpení alebo hocilen správy, že vo svete sa deň detí slávi hrou na vojakov...
Zamysleli ste sa napríklad nad tým, ako rýchlo sa vaša myseľ dokáže upokojiť zašuchotaním papiera strany, na ktorej je taká správa? Ako náhle vám spomalí srdce, keď prepnete program, v ktorom bolo vyobrazenie nejakej osobnej tragédie? Premýšľate o nej? Máte aspoň pomyslenie pomôcť, aspoň súcit? Aspoň na chvíľu silný pocit, že tomu chcete zabrániť, že sa chcete zmeniť? Že máte vydarené deti a domov, kde ich môžete vychovávať?
Už nikdy nechcem v rozhlase počúvať o tom, ako sa deti niekde hrajú na vojakov. Nie preto, žeby v ňom mal nejaký strážca zahatať túto informáciu. Jednoducho preto, že nikde na svete sa deti na vojakov nebudú hrať. Keď práve uvažujete, či svojmu synovi kúpite ku Dňu detí malý samopal, alebo dokonca ešte nejakú väčšiu hlúposť, premyslite si to. Ja radím...
P A S T E L K Y !